(* 27. január 1840 Veľké Rovné - † 14. október 1919 Kolárovice)
Za nášho najväčšieho včelára na Bytčiansku je považovaný Ján Čajda, ktorý sa zaradil do radu popredných včelárov a slovenských včelárskych spisovateľov v druhej polovici 19.storočia. Ján Čajda sa narodil 27.januára 1840 vo Veľkom Rovnom, v rodine, ktorá sa nehanbila hlásiť k svojmu národu.
Jeho otec Jozef Čajda, nadšený národovec, bol učiteľom a organistom. Matka sa volala Karolína, a bola rodená Mužíková. Ján bol prostredným dieťaťom. Mal ešte staršiu sestru Karolínu a mladšieho brata Viktora. Vo Veľkom Rovnom chodil mladý Ján do Ľudovej školy. Keď mal 15 rokov stratil matku. Otec sa znovu oženil a mal ešte jednu dcéru Sidóniu.
Nevieme kde Ján chodil do nižšej strednej školy, ale Učiteľský ústav dokončil v Banskej Bystrici. Po ukončení štúdia v r.1860 alebo 1862 nastúpil ako organista v susednej dedine v Kolároviciach. Učiteľom a organistom bol do roku 1872. Dňa 25.8.1863 sa vo Veľkom Rovnom oženil s Rozáliou Beňovskou, s ktorou mal dvoch synov Ladislava a Leodegára.
Dospelého veku sa dožil len Leodegár, ktorý bol okresným slúžnym v Bytči. V roku 1872 zanechal Ján Čajda miesto učiteľa a prevzal v Kolároviciach notársky úrad, v ktorom zostal až do roku 1916, kedy odišiel na odpočinok. Dožil sa veku 79 rokov, no na sklonku života mu osud pripravil bolestný úder, jeho manželka zomrela v r.1917 a o rok neskôr 1918 zomrel jeho jediný syn.
Z priamych potomkov zostala len dcéra Leodegára vydatá Bartlová. Ján Čajda zomrel 14.10.1919 v Kolároviciach, kde je pochovaný s manželkou Rozáliou neďaleko včelára rímskokatolíckeho farára Andreja Tvrdého. Ján Čajda, ako jeden zo zakladajúcich členov Spolku včelárov slovenských sa pričinil veľkou mierou o rozvoj slovenského včelárstva. Matica slovenská vydala v r.1871 jeho knihu o včelárstve „Včelár na Slovensku“ . Drevený dom,ktorý postavil v Kolároviciach slúžil ako notársky úrad i pošta. Schádzali sa tu slovenskí včelári na dôležitých zasadnutiach. Dom v nezmenenej podobe je obývaný dodnes, a je peknou ukážkou architektúry obce. Ján Čajda patril k uvedomelým Slovákom, pre ktorých odrodilci mali pomenovanie Panslav.
V roku 1871 bol vydaný prvý včelársky časopis v slovenskom jazyku.
Bol ľudomilom, ktorý vynaložil veľa úsilia na to, aby povzniesol po každej stránke chudobný ľud drotárskej dediny, v ktorej žil. Spoluobčanov učil pestovať ovocné stromy a tiež včeláriť. Bol riadnym členom prírodovedeckej spoločnosti trenčianskej župy. Z odboru včelárstva nerozdával dobré rady len slovom vo svojom včelíne, ale poučoval svojimi článkami v časopise „ OBZOR “. Ján Čajda včeláril najmodernejším spôsobom v tej dobe, bola to doba Dzierzonovská - s rozoberateľným dielom nových úľových systémov, chovom matiek a využívaním poznatkov zo zahraničných skúseností.
Chov talianskych včiel - Vlašiek v Kolároviciach dosvedčuje krátka správa uverejnená v časopise Obzor číslo 2/1868. Ján Čajda bol vo svojom čase jeden z najvyspelejších včelárov na Slovensku. Predstavitelia slovenských včelárov sa zišli 28.4.1870 na tretej schôdzi v Kolároviciach. Ku cti kolárovských včelárov patrí, že pri chove a zavádzaní talianskych matiek sa mohli včelári obrátiť na nich, lebo dvojica včelárov Ján Čajda a Andrej Tvrdý sa ruka v ruke venovali tejto problematike.
Dvojicu kolárovských včelárov dopĺňal Ján Nepomuk Neterda, učiteľ z Petrovíc, z obce susediacej s Kolárovicami, ktorý bol tiež zakladajúcim členom Spolku včelárov slovenských a tiež napísal knižku„ Včelár “. Včelárstvu sa po Jánovi Čajdovi venovala rodina Cyrila Hudeca, ktorá celý majetok s domom i veľkou ovocnou záhradou od rodiny Jána Čajdu odkúpila. Cyril Hudec pracoval ako robotník v Amerike, aby mohol majetok vyplatiť a manželka Mária doma včelárila. Včelárstvu sa po Jánovi Čajdovi venovala rodina Cyrila Hudeca, ktorá celý majetok s domom i veľkou ovocnou záhradou od rodiny Jána Čajdu odkúpila.
Cyril Hudec pracoval ako robotník v Amerike, aby mohol majetok vyplatiť a manželka Mária doma včelárila. Kontinuita včelárenia i počas I. svetovej vojny bola zachovaná. Z tejto generácie boli známi včelári Ondrej Helo i Hlavoň-Bujný od Babiši. Výkonným včelárom bol aj Eduard Vaško. Niektorí bytčianski včelári vstúpili v roku 1919 do Zemského včelárskeho spolku v Žiline.